Pochopte, čo sa deje vo vašom tele

Poruchy imunity: kedy vyhľadať imunoalergológa?

Poruchy imunity sa môžu prejavovať opakovanými, nezvyčajne častými alebo zdĺhavými infekciami dýchacích ciest, močovo-pohlavného ústrojenstva, tráviaceho traktu, kože a slizníc. Infekcie môžu mať komplikovaný priebeh, horšie reagovať na bežnú liečbu alebo si vyžadovať opakované podávanie antibiotík.

Imunologické vyšetrenie je vhodné zvážiť najmä vtedy, ak sú infekcie časté, závažné, nezvyčajné, dlho trvajú, opakovane sa vracajú alebo výrazne ovplyvňujú kvalitu života pacienta.

Nie každá častá infekcia však automaticky znamená poruchu imunity. Najmä u detí môžu byť opakované infekcie dýchacích ciest súčasťou prirodzeného vývoja imunitného systému, najmä po nástupe do kolektívu. Dôležité je posúdiť celkový charakter infekcií, ich závažnosť, priebeh, odpoveď na liečbu a celkový zdravotný stav pacienta.

Poruchy imunity môžu byť vrodené alebo získané počas života. Získané poruchy imunity môžu súvisieť napríklad s chronickými ochoreniami, niektorými liekmi, onkologickou liečbou, odstránením sleziny alebo celkovým oslabením organizmu.

Cieľom imunoalergologického vyšetrenia je posúdiť funkciu imunitného systému, odhaliť prípadnú poruchu imunity a navrhnúť vhodný liečebný alebo preventívny postup.

Atopická dermatitída: kedy vyhľadať imunoalergológa?

Atopická dermatitída je chronické zápalové ochorenie kože, ktoré súvisí s poruchou kožnej bariéry a zvýšenou reaktivitou imunitného systému. Prejavuje sa suchosťou kože, začervenaním, svrbením a opakovanými vzplanutiami ekzému.

Základom starostlivosti je pravidelné premasťovanie kože, obnova kožnej bariéry a správne zvolená lokálna liečba. Pri miernych formách atopickej dermatitídy často postačuje starostlivosť u dermatológa.

Vyšetrenie u imunoalergológa je vhodné zvážiť najmä vtedy, ak je ekzém stredne ťažký až ťažký, opakovane sa zhoršuje napriek liečbe, je spojený s podozrením na potravinovú alergiu, alergickú nádchu, astmu alebo opakované infekcie. Alergologické vyšetrenie je dôležité najmä pri jasnej reakcii po potravine, napríklad pri žihľavke, opuchu, vracaní, kašli, pískaní alebo dýchavici po jedle.

Gastroenterologické vyšetrenie je vhodné pri výrazných tráviacich ťažkostiach, ako sú chronické hnačky, opakované vracanie, bolesti brucha, krv alebo hlien v stolici, neprospievanie dieťaťa alebo podozrenie na iné ochorenie tráviaceho traktu.

Samotný ekzém bez tráviacich ťažkostí alebo bez jasnej alergickej reakcie po potravine zvyčajne nie je dôvodom na prísne eliminačné diéty. O vyradení potravín zo stravy by mal rozhodnúť lekár na základe anamnézy, klinického stavu a výsledkov vyšetrení.

Priedušková astma: príznaky, diagnostika a liečba

Priedušková astma je chronické zápalové ochorenie dýchacích ciest. Zápal spôsobuje zvýšenú dráždivosť priedušiek, ktoré môžu reagovať zúžením pri kontakte s alergénom, infekcii, telesnej záťaži, zmene počasia alebo iných spúšťačoch.

Pri astme dochádza k stiahnutiu svaloviny priedušiek, opuchu sliznice a zvýšenej tvorbe hlienu. Výsledkom je zúženie dýchacích ciest, ktoré sa môže prejaviť kašľom, pískaním na hrudníku, dýchavicou alebo pocitom sťaženého dýchania.

Príznaky sa môžu rozvíjať postupne alebo vzniknúť náhle. Môžu ustúpiť spontánne alebo po podaní liečby, zápal v sliznici priedušiek však často pretrváva aj mimo obdobia ťažkostí. Preto je dôležitá správna diagnostika, pravidelná liečba a kontrola ochorenia.

Liečba astmy je individuálna a závisí od závažnosti ochorenia, frekvencie príznakov a výsledkov vyšetrení. Základom liečby sú najmä inhalačné lieky, ktoré pôsobia priamo v dýchacích cestách, tlmia zápal a pomáhajú predchádzať zhoršeniam. Dôležitá je aj správna inhalačná technika, pravidelné kontroly a vyhýbanie sa spúšťačom, ak sú známe.

Dlhodobo neliečená alebo nedostatočne liečená astma môže viesť k trvalejším zmenám v prieduškách, ktoré sú neskôr už len čiastočne ovplyvniteľné liečbou.

Alergická nádcha a alergický zápal spojoviek: kedy vyhľadať alergológa?

Alergická nádcha a alergický zápal spojoviek patria medzi najčastejšie alergické ochorenia. Prejavujú sa opakovaným kýchaním, vodnatou nádchou, upchatým nosom, svrbením nosa, zatekaním hlienov, svrbením, začervenaním alebo slzením očí. Ťažkosti môžu byť sezónne, napríklad počas peľovej sezóny, alebo celoročné.

Najčastejšími spúšťačmi sú pele stromov, tráv a burín, roztoče domáceho prachu, plesne, alergény zvierat, najmä mačky a psa, prípadne iné alergény z prostredia. Príznaky môžu zhoršovať aj infekcie, znečistené ovzdušie, cigaretový dym, výrazné pachy, zmeny počasia alebo pobyt v prašnom prostredí.

Základom manažmentu je obmedzenie kontaktu so známym alergénom, pravidelná hygiena nosa, správne používanie nosových sprejov a očných kvapiek a podľa potreby užívanie antihistaminík. Pri výraznejších alebo dlhšie trvajúcich ťažkostiach sú často potrebné protizápalové nosové spreje, ktoré zmierňujú opuch sliznice, upchatie nosa a zatekanie hlienov.

Vyšetrenie u alergológa je vhodné zvážiť vtedy, ak sú príznaky opakované, pretrvávajú dlhšie obdobie, zhoršujú spánok, školský alebo pracovný výkon, vyžadujú časté užívanie liekov, alebo ak sa pridáva kašeľ, pískanie na hrudníku či dýchavica. Alergologické vyšetrenie pomáha určiť konkrétne spúšťače ťažkostí a nastaviť cielenú liečbu.

Pri potvrdenej alergii môže byť v indikovaných prípadoch vhodná aj alergénová imunoterapia. Ide o liečbu, ktorá pôsobí na samotnú príčinu alergického ochorenia a môže znížiť intenzitu príznakov, spotrebu liekov a riziko rozvoja ďalších alergických prejavov.

Alergia na roztoče domáceho prachu

Roztoče domáceho prachu patria medzi najčastejšie celoročné alergény. Sú to mikroskopické organizmy, ktoré sa prirodzene vyskytujú najmä v matracoch, vankúšoch, perinách, čalúnenom nábytku, kobercoch a plyšových hračkách. Najviac im vyhovuje teplé a vlhké prostredie.

Alergény roztočov sa nachádzajú najmä v ich výlučkoch a telových častiach. Po vdýchnutí môžu u citlivých osôb vyvolávať alergickú nádchu, opakované kýchanie, upchatý nos, zatekanie hlienov, svrbenie nosa a očí, kašeľ alebo zhoršenie prieduškovej astmy. Ťažkosti bývajú často výraznejšie ráno po prebudení, počas noci alebo pri upratovaní.

Pri potvrdenej alergii na roztoče je dôležité znížiť množstvo alergénov najmä v spálni. Odporúča sa pravidelné vetranie, udržiavanie nižšej vlhkosti v byte, pranie posteľnej bielizne pri teplote aspoň 60 °C, používanie protiroztočových poťahov na matrac a vankúš, odstránenie zbytočných kobercov, závesov a textílií, pravidelné vysávanie vysávačom s HEPA filtrom a obmedzenie plyšových hračiek v posteli dieťaťa.

Alergia na roztoče nie je prejavom nedostatočnej hygieny. Roztoče sa bežne vyskytujú aj v čistých domácnostiach, preto cieľom režimových opatrení nie je ich úplné odstránenie, ale zníženie množstva alergénov v prostredí.

Liečba závisí od typu a závažnosti ťažkostí. Zahŕňa režimové opatrenia, liečbu alergickej nádchy alebo astmy a v indikovaných prípadoch aj alergénovú imunoterapiu, ktorá môže ovplyvniť samotnú príčinu alergického ochorenia.

Peľová alergia: sezónnosť, skrížené reakcie a liečba

Peľová alergia patrí medzi najčastejšie sezónne alergické ochorenia. Peľová sezóna sa zvyčajne delí na tri hlavné obdobia. Na jar dominuje peľ stromov, najmä brezovitých drevín. V letnom období je najvýznamnejší peľ tráv. Koncom leta a na jeseň sa v ovzduší objavuje najmä peľ bylín, predovšetkým paliny a ambrózie.

U časti pacientov s peľovou alergiou sa môže objaviť aj peľovo-potravinový syndróm. Vzniká v dôsledku skríženej reaktivity medzi alergénmi peľov a niektorými potravinami rastlinného pôvodu. Prejavuje sa najmä svrbením alebo mravčením v ústach, svrbením hrdla, opuchom pier alebo jazyka, niekedy aj pocitom škrabania s propagáciou do uší. Príznaky sa objavujú krátko po konzumácii konkrétnej potraviny. Typickým príkladom sú ťažkosti po konzumácii jablka, lieskovcov alebo iného surového ovocia a orechov u pacientov s alergiou na peľ jarných drevín.

Základom manažmentu peľovej alergie je sledovanie peľovej situácie, obmedzenie pobytu vonku pri vysokej koncentrácii peľov, vetranie najmä po daždi alebo mimo hlavnej peľovej aktivity, umývanie vlasov a tváre po pobyte vonku, pravidelná hygiena nosa a správne užívanie odporúčanej liečby.

Pri potvrdenej peľovej alergii môže byť v indikovaných prípadoch vhodná alergénová imunoterapia. Ide o liečbu, ktorá pôsobí na samotnú príčinu alergického ochorenia a môže znížiť intenzitu sezónnych ťažkostí, spotrebu liekov a riziko rozvoja ďalších alergických prejavov.

Alergia na jed blanokrídleho hmyzu

Alergia na jed blanokrídleho hmyzu (včela, osa, osík, sršeň, zriedkavo čmeliak) patrí medzi najzávažnejšie formy alergických ochorení. Reakcia po bodnutí môže mať rôznu intenzitu – od výrazného lokálneho opuchu až po život ohrozujúcu anafylaxiu.

Po bodnutí sa môže objaviť iba rozsiahly opuch v mieste vpichu, začervenanie alebo svrbenie kože. Pri závažnej alergickej reakcii sa však môžu vyskytnúť žihľavka, opuch tváre, pier alebo hrdla, sťažené dýchanie a prehĺtanie, závraty, pokles krvného tlaku, porucha vedomia, kolaps. Súčasťou reakcie môžu byť aj tráviace ťažkosti, ako nevoľnosť, vracanie, kŕče brucha alebo hnačka.

Nie každá reakcia po bodnutí je spôsobená alergiou. Príčinou môžu byť aj nealergické mechanizmy, napríklad toxický účinok jedu alebo rozsiahla lokálna zápalová reakcia. Imunoalergologické vyšetrenie umožňuje tieto stavy spoľahlivo odlíšiť a stanoviť správny ďalší postup.

Pacienti s potvrdenou alergiou na jed blanokrídleho hmyzu by mali byť vybavení pohotovostným balíčkom, ktorého súčasťou je podľa závažnosti reakcie aj adrenalínový autoinjektor, a mali by byť poučení o jeho správnom použití.

Jedinou liečbou, ktorá dokáže významne znížiť riziko závažnej alergickej reakcie pri ďalšom bodnutí, je alergénová imunoterapia (AIT). Ide o vysoko účinnú kauzálnu liečbu s úspešnosťou približne 90 – 95 % pri alergii na jed osy a 80 – 90 % pri alergii na jed včely, ktorá sa štandardne podáva počas 3 – 5 rokov.