Jarná peľová sezóna sa blíži...

S jarným obdobím prichádza okrem oteplenia aj jarná peľová sezóna. Už koncom januára sa môže v našich zemepisných šírkach (južné Slovensko) objavovať peľ prvých jarných drevín, a to liesky a jelše. V Stredomorí dokonca v decembri.

Postupne pribúdajú v ovzduší pele ďalších jarných drevín z čeľade brezovité, z nich najväčším producentom peľu je breza. Hlavné obdobie vypeľovania brezy v našich podmienkach je apríl. V teplejších oblastiach to môže byť o niečo skôr, v marci, v horských a chladnejších oblastiach aj neskôr, v máji. V rovnakom období sa vypeľuje aj hrab.

Peľ topoľa, ktorý je z čeľade vŕbovité, patrí k menej významným alergénom v jarnom období, jeho výskyt možno zaznamenať v období marec až apríl. „Chumáče", ktoré poletujú v ovzduší počas mája, sú semená kvetov tejto dreviny — samotné už nealergizujú, môžu však dráždiť sliznice mechanicky a zároveň slúžia ako nosič iných peľov.

S obdobím vypeľovania brezy sa prekrýva aj obdobie vypeľovania drevín z čeľade olivovité, z ktorých najvýznamnejším zdrojom alergénov je peľ jaseňa. Oliva je významný alergén v Stredomorskej oblasti. Koncom jari (počas mája) sa vypeľujú listnaté dreviny z čeľade bukovité, kam patrí buk a dub. V máji sa vypeľuje platan a pagaštan, ktoré sa považujú za stredne agresívne.

Prejavy peľovej alergie

Alergický zápal nie je len sezónna záležitosť, je prítomný v slizniciach aj mimo hlavnej peľovej sezóny, kedy nemusíte pociťovať subjektívne ťažkosti. Pri kontakte s alergénom v čase peľovej sezóny dôjde k vystupňovaniu alergického zápalu a objaveniu sa príznakov.

1. Alergická rinitída (nádcha) – kýchanie, svrbenie nosa, vodnatý výtok z nosa, opuch nosovej sliznice so sťaženým dýchaním nosom.
2. Alergická konjunktivitída (zápal spojiviek) – svrbenie, pálenie, začervenanie spojiviek, slzavenie očí, opuch, prípadne aj ekzém viečok.
3. Priedušková astma – kašeľ, pískanie, tieseň na hrudníku, sťažené dýchanie pri námahe. Vynechanie protiastmatickej liečby v peľovej sezóne je jedna z príčin náhleho zhoršenia príznakov astmy.
4. Kožné príznaky – urtikária (žihľavka) sa môže objaviť pri priamom kontakte s alergénom, no môže byť aj súčasťou celkovej alergickej reakcie. V peľovej sezóne môže dôjsť k zhoršeniu ekzémových prejavov.
5. Peľovo-potravinový syndróm – v dôsledku podobnosti alergénov peľu a niektorých plodov a semien sa môžu vyskytovať príznaky bezprostredne po ich konzumácii: svrbenie pier, sliznice dutiny ústnej, jazyka, podnebia, niekedy s propagáciou do uší. Typickými potravinami skrížene reagujúcimi s peľom brezy sú jablko, hruška, čerešne, slivky, broskyňa, marhuľa, rôzne druhy orechov, koreňová zelenina, niektoré koreniny, strukoviny.

Okrem týchto klinických príznakov je nevyhnutné spomenúť dopady neliečenej alebo nedostatočne liečenej alergie na kvalitu života. Obmedzenie športových a spoločenských aktivít, pohybu v prírode, pokles koncentrácie a zvýšená únavnosť, narušenie študijnej a pracovnej činnosti významne ovplyvňujú kvalitu života alergika.

Diagnostika alergie

Okrem anamnézy a fyzikálneho vyšetrenia má dôležité postavenie v diagnostike alergie vyšetrenie pomocou kožných testov. Pri tomto vyšetrení sa aplikuje roztok alergénu v podobe kvapky na predlaktie a následne sa naruší povrchová vrstva kože lancetou s drobným hrotom. Je to "nekrvavá metóda", ktorú zvládnu aj malé deti. Toto vyšetrenie je vhodné realizovať približne od 2 – 3 rokov v závislosti od spolupráce dieťaťa, test sa odčítava o 15 – 20 minút.

Pred vyšetrením doporučujeme vysadiť lieky na alergiu (antihistaminiká) na 7 dní. Z odberu krvi je možné vyšetriť alergické protilátky (špecifický imunoglobulín E) voči jednotlivým alergénom.

Liečba

Liečba pozostáva z režimových opatrení, symptomatickej liečby (celkové a lokálne antihistaminiká a kortikoidy), u astmatikov inhalačná liečba, antileukotriény, v závažných prípadoch aj celkové kortikoidy. Koncentrácia peľu je najnižšia skoro ráno a neskoro večer, tiež po krátkom daždi. Najviac peľu je v ovzduší počas slnečných a veterných dní. Po pobyte vonku je vhodné prezliecť sa a osprchovať.

Jedinou liečbou, ktorá rieši príčinu alergie, je alergénová imunoterapia. Vďaka tejto liečbe môže dôjsť k zlepšeniu až vymiznutiu príznakov alergie, zníženiu spotreby symptomatickej liečby, zlepšeniu kvality života. Optimálne je začať s touto liečbou čím skôr, aby bol jej efekt čo najlepší — najskôr však vo veku 5 rokov.