Alergia na jed blanokrídleho hmyzu

Kontakt s bodavým hmyzom spôsobuje svrbivý až bolestivý opuch v mieste bodnutia, čo je spôsobené látkami s toxickým a enzymatickým účinkom nachádzajúcimi sa v jede hmyzu. V mieste bodnutia vzniká začervenanie, opuch, bolestivosť, ktoré trvajú obvykle do 24 hodín — u malých detí sa môže vyskytnúť únava, malátnosť, zvýšená telesná teplota. Ide o bežnú reakciu.

U predisponovaných jedincov dochádza k tvorbe špecifických protilátok typu IgE, ktoré môžu pri opakovanom stretnutí s alergénmi hmyzu spustiť alergickú reakciu — veľkú lokálnu reakciu alebo systémovú reakciu rôzneho stupňa vrátane fatálnej anafylaxie. Výskyt celkovej alergickej reakcie sa uvádza v rozmedzí 0,3 až 8,9 %.

Alergické reakcie na bodavý hmyz

Alergické reakcie sú najčastejšie spúšťané bodnutím blanokrídlym hmyzom. Z alergologického hľadiska sú najvýznamnejšie 2 skupiny: včelovité a osovité. Najvýznamnejšie druhy zo skupiny včelovité sú včela medonosná a čmeľ zemný — čmeľ patrí medzi mierumilovný hmyz a zriedkavo bodne. Skupina osovité je oveľa rôznorodejšia, najčastejšie druhy sú osa obyčajná, osa útočná, osa krovinová, osa dravá, sršeň obyčajný.

Stupeň alergickej reakcie závisí od mnohých faktorov — množstva a zloženia jedu, miesta bodnutia, jedla a liekov konzumovaných pred bodnutím, stavu organizmu. Za veľkú lokálnu reakciu je považovaná reakcia presahujúca 10 cm a trvajúca viac ako 24 hodín. Celková alergická reakcia sa vyvíja obvykle v priebehu minút po bodnutí. Najľahšou formou je generalizovaná urtikária. V závažnejších prípadoch sa vyvíjajú tráviace, dýchacie a neurologické ťažkosti, v najťažších prípadoch pokles krvného tlaku, strata vedomia, zlyhanie obehu až smrť.

Imunoalergologické vyšetrenie

Pacient, ktorý prekonal veľkú lokálnu alebo celkovú reakciu po bodnutí hmyzom, by mal byť vyšetrený klinickým imunológom a alergológom. V rámci diagnostiky je dôležitá podrobná anamnéza — druh hmyzu, popis časových súvislostí a okolností bodnutia. Nasleduje vyšetrenie kožnými „prick" testami, doplnené diagnostikou in vitro (vyšetrenie šIgE voči extraktom hmyzieho jedu, prípadne molekulová diagnostika, doplnkovo test aktivácie bazofilov).

Testy je vhodné naplánovať najskôr mesiac po prebehnutej reakcii z dôvodu refraktérnej fázy, kedy môžu byť výsledky falošne negatívne. Vyšetrenie sérovej tryptázy sa doporučuje bezprostredne po systémovej reakcii za účelom odlíšenia alergickej etiológie od iných príčin.

Prevencia a liečba

Preventívne opatrenia zamerané na zníženie kontaktu s hmyzom (vyhýbať sa pobytu v blízkosti úľov a popadaného ovocia, nechodiť v prírode na boso, nosiť oblečenie neutrálnej farby, nepoužívať parfémy, chrániť sa repelentom) nemusia byť postačujúce, hlavne u osôb so zvýšenou profesionálnou expozíciou (poľnohospodári, včelári, záhradníci).

Pacient s potvrdenou alergiou na blanokrídly hmyz by mal byť vybavený pohotovostným balíčkom (adrenalínový autoinjektor, perorálne antihistaminikum, kortikoid, u astmatikov aj inhalačný bronchodilatans). Z hľadiska dlhodobého manažmentu je u pacientov s potvrdenou alergiou a prekonanou systémovou reakciou indikovaná alergénová imunoterapia extraktom osieho alebo včelieho jedu, prípadne oboma druhmi. Liečba sa podáva subkutánne v pravidelných intervaloch a trvá tri až päť rokov, v niektorých prípadoch aj dlhšie.

Záver

Alergia na bodnutie hmyzom výrazne zhoršuje kvalitu života z dôvodu obavy z bodnutia a následnej alergickej reakcie. Vybavenie adrenalínovým autoinjektorom a jeho podanie v prvej línii pri alergickej reakcii je nevyhnutné z hľadiska krátkodobého manažmentu. Z dlhodobého hľadiska ho však alergiu nelieči a nezabráni ďalšej reakcii v budúcnosti — špecifická alergénová imunoterapia predstavuje jedinú liečebnú metódu, ktorá rieši príčinu alergie. Indikovať ju môže len klinický imunológ a alergológ.