Jarná peľová sezóna sa blíži...

   S jarným obdobím prichádza okrem oteplenia aj jarná peľová sezóna. Už koncom januára sa môže v našich zemepisných šírkach  (južné Slovensko) objavovať peľ prvých jarných drevín a to liesky a jelše. V Stredomorí dokonca v decembri. Postupne pribúdajú v ovzduší pele ďalších jarných drevín z čeľade brezovité, z nich najväčším producentom peľu je breza. Hlavné obdobie vypeľovania brezy v našich podmienkach je apríl. V teplejších oblastiach to môže byť o niečo skôr, v marci. V horských a chladnejších oblastiach aj neskôr, v máji. V rovnakom období sa vypeľuje aj hrab. Peľ topoľa, ktorý je z čeľade vŕbovité, patrí k menej významným alergénom v jarnom období. Jeho výskyt možno zaznamenať v období marec až apríl. „Chumáče“, ktoré poletujú v ovzduší počas mája, sú semená kvetov tejto dreviny. Samotné už nealergizujú, môžu však dráždiť sliznice mechanicky a zároveň slúžia ako nosič iných peľov.  S obdobím vypeľovania brezy sa prekrýva aj obdobie vypeľovania drevín z čeľade olivovité, z ktorých najvýznamnejším zdrojom alergénov je peľ  jaseňa. Oliva je významný alergén v Stredomorskej oblasti. Koncom jari (počas mája) sa vypeľujú listnaté dreviny z čeľade bukovité, kam patrí buk a dub. V máji sa vypeľuje platan a pagaštan, ktoré sa považujú za stredne agresívne.

Prejavy peľovej alergie

   Alergický zápal nie je len sezónna záležitosť, je prítomný v slizniciach aj mimo hlavnej peľovej sezóny, kedy nemusíte pociťovať subjektívne ťažkosti. Pri kontakte s alergénom v čase peľovej sezóny dôjde k vystupňovaniu alergického zápalu a objaveniu sa príznakov.

1. Alergická rinitída (nádcha) – kýchanie, svrbenie nosa, vodnatý výtok z nosa, opuch nosovej sliznice so sťaženým dýchaním nosom (upchatie nosa)

2. Alergická konjunktivitída (zápal spojiviek) – svrbenie, pálenie, začervenanie spojiviek, slzavenie očí, opuch, prípadne aj  ekzém viečok

3.   Priedušková astma – hlavnými prejavmi astmy sú kašeľ, pískanie, tieseň na hrudníku, sťažené dýchanie pri námahe. Vynechanie protiastmatickej liečby v peľovej sezóne je jedna z príčin náhleho zhoršenia príznakov astmy.

4. Kožné príznaky – urtikária (žihľavka) sa môže objaviť na koži pri priamom kontakte s alergénom, no môže byť aj súčasťou celkovej alergickej reakcie. V peľovej sezóne môže dôjsť k zhoršeniu ekzémových prejavov.

5.  Peľovo-potravinový syndróm – v dôsledku podobnosti alergénov peľu a niektorých plodov a semien sa môžu vyskytovať príznaky bezprostredne po ich konzumácii: svrbenie pier, sliznice dutiny ústnej, jazyka, podnebia, niekedy s propagáciou do uší. Typickými potravinami skrížene reagujúcimi s peľom brezy sú jablko, hruška, čerešne, slivky, broskyňa, marhuľa, rôzne druhy orechov (vlašský orech, lieskovce, mandle), koreňová zelenina, niektoré koreniny (aníz, koriander), strukoviny (sója, arašid). Výnimočne sa môže jednať aj o vážnejšie prejavy s opuchom v hrdle a sťaženým dýchaním.

    Okrem týchto klinických príznakov je nevyhnutné spomenúť dopady neliečenej alebo nedostatočne liečenej alergie na kvalitu života. Obmedzenie športových a spoločenských aktivít, pohybu v prírode, pokles koncentrácie a zvýšená únavnosť, narušenie študijnej a pracovnej činnosti  významne ovplyvňujú kvalitu života alergika.  V neposlednom rade je potrebné poukázať aj na ekonomický dopad v dôsledku zníženej produktivity v práci a zvýšenej spotreby symptomatickej liečby.

Diagnostika alergie

   Okrem anamnézy a fyzikálneho vyšetrenia, ktoré sú súčasťou každého lekárskeho vyšetrenia, má dôležité postavenie v diagnostike alergie vyšetrenie pomocou kožných testov. Pri tomto vyšetrení sa aplikuje roztok alergénu v podobe kvapky na predlaktie a následne sa naruší povrchová vrstva kože lancetou s drobným hrotom. Je to "nekrvavá metóda", ktorú zvládnu aj malé deti. Toto vyšetrenie je vhodné realizovať približne od 2-3 rokov v závislosti od spolupráce dieťaťa. Test sa odčítava o 15-20 minút. Pred vyšetrením doporučujeme vysadiť lieky na alergiu (antihistaminiká) na 7 dní. Zároveň je potrebné lekára informovať o užívaní iných liekov, ktoré môžu ovplyvňovať výsledok kožných testov. Z odberu krvi je možné vyšetriť alergické protilátky (špecifický imunoglobulín E) voči jednotlivým alergénom.

 Liečba

   Liečba pozostáva z režimových opatrení, symptomatickej liečby (celkové antihistaminiká, lokálne antihistaminiká a kortikoidy), u astmatikov inhalačná liečba, antileukotriény. V závažných prípadoch aj celkové kortikoidy. Koncentrácia peľu je najnižšia skoro ráno a neskoro večer, tiež po krátkom daždi. Tomu je potrebné prispôsobiť pobyt vonku. Najviac peľu je v ovzduší počas slnečných a veterných dní. Po pobyte vonku je vhodné prezliecť sa a osprchovať. 

   Jedinou liečbou, ktorá rieši príčinu alergie ja alergénová imunoterapia, je to tzv. liečba alergénmi. Vďaka tejto liečbe môže dôjsť k zlepšeniu až vymiznutiu príznakov alergie, zníženiu spotreby symptomatickej liečby, zlepšeniu kvality života. Optimálne je začať s touto liečbou čím skôr, aby bol jej efekt čo najlepší. Najskôr však vo veku 5 rokov. Podrobnejšie o tejto liečbe v článku o alergénovej imunoterapii.