Alergia na jed blanokrídleho hmyzu

   Kontakt s bodavým hmyzom spôsobuje svrbivý až bolestivý opuch v mieste kontaktu (bodnutia), čo je spôsobené látkami s toxickým a enzymatickým účinkom nachádzajúcimi sa v jede hmyzu. V mieste bodnutia vzniká začervenanie, opuch, bolestivosť, ktoré trvajú obvykle do 24 hodín. U malých detí sa môže vyskytnúť únava, malátnosť, zvýšená telesná teplota. Jedná sa o bežnú reakciu. U predisponovaných jedincov dochádza k tvorbe špecifických protilátok typu IgE (šIgE), ktoré môžu pri opakovanom stretnutí s alergénmi hmyzu spustiť alergickú reakciu. Alergická reakcia môže prebiehať ako veľká lokálna reakcia alebo systémová reakcia rôzneho stupňa vrátane fatálnej (smrteľnej) anafylaxie. Výskyt celkovej alergickej reakcie sa uvádza v rozmedzí 0,3 až 8,9%.

Alergické reakcie na bodavý hmyz

    Alergické reakcie sú najčastejšie spúšťané bodnutím blanokrídlym hmyzom. Z alergologického hľadiska sú najvýznamnejšie 2 skupiny: včelovité a osovité.  Najvýznamnejšie druhy zo skupiny včelovité sú včela medonosná a čmeľ zemný.  Čmeľ patrí medzi mierumilovný hmyz a zriedkavo bodne. Zloženie jedu je podobné ako u včely. Skupina osovité je oveľa rôznorodejšia, najvýznamnješie podčeľade sú Vespinae a Polistinae. Najčastejšie druhy sú: osa obyčajná, osa útočná, osa krovinová, osa dravá, sršeň obyčajný.  Zloženie jedu osovitých je podobné.

       Stupeň alergickej reakcie závisí od mnohých faktorov ako je množstvo a zloženie jedu, miesto bodnutia, jedlo a lieky konzumované pred bodnutím, stav organizmu (fyzická námaha v čase bodnutia, vyčerpanie, pridružené ochorenia atď).   Z hľadiska závažnosti rozlišujeme veľké lokálne a systémové (celkové) reakcie. Za veľkú lokálnu reakciu je považovaná reakcia presahujúca 10 cm a trvajúca viac ako 24 hodín. Celková alergická reakcia sa vyvíja obvykle v priebehu minút po bodnutí. Najľahšou formou je generalizovaná urtikária (žihľavka). V závažnejších prípadoch sa vyvíjajú tráviace, dýchacie a neurologické ťažkosti (bolesti brucha, hnačka, vracanie, sťažené dýchanie, pískanie na prieduškách, tieseň na hrudníku, zmätenosť, porucha reči ai.). Príznaky sa môžu kombinovať a po každom bodnutí môže byť priebeh iný. V najťažších prípadoch dochádza k poklesu krvného tlaku, strate vedomia, zlyhaniu obehu až smrti.  

      Z hľadiska patomechanizmu sa najčastejšie uplatňuje I. typ hypersenzitívnej reakcie sprostredkovaný špecifickými protilátkami typu IgE. Zriedkavejšie sa môžu vyskytovať aj iné typy reakcií (II.typ - IgG, III.typ - imunokomplexový, IV.typ - bunkový), ich klinická manifestácia je odlišná.  Možné sú aj neimunologické reakcie  (toxické, histaminoliberačné).  V prípade histaminoliberačného mechanizmu môže byť reakcia klinicky neodlíšiteľná od alergickej.

 

Imunoalergologické vyšetrenie

    Pacient, ktorý prekonal veľkú lokálnu alebo celkovú reakciu po bodnutí hmyzom by mal byť vyšetrený klinickým imunológom a alergológom. V rámci diagnostiky je dôležitá podrobná anamnéza, druh hmyzu, popis časových súvislostí a okolností, za ktorých k bodnutiu došlo. Pacient sa často nepamätá aký druh hmyzu ho bodol. Na základe niektorých anamnestických údajov je možné druh hmyzu predpokladať. Včela obvykle zanechá žihadlo. Chodenie na boso, pobyt v blízkosti kvetov, úľov zvyšuje pravdepodobnosť bodnutia osou. Bodnutie v blízkosti jedla, odpadkov, popadaného ovocia v záhrade skôr poukazuje na bodnutie osou. Nasleduje vyšetrenie kožnými „prick“ testami, ktoré je potrebné doplniť diagnostikou in vitro (laboratórnym vyšetrením). V súčasnosti dostupné laboratórne vyšetrenia zahŕňajú vyšetrenie šIgE voči extraktom hmyzieho jedu, šIgE voči komponentom hmyzu (molekulová diagnostika), doplnkovou metódou je test aktivácie bazofilov. Testy je vhodné naplánovať najskôr mesiac po prebehnutej reakcii z dôvodu refraktérnej fázy, kedy môžu byť výsledky falošne negatívne. Na druhej strane, náhodná pozitivita kožných a/alebo krvných testov je v populácii častá a nemusí predstavovať riziko alergickej reakcie.  Jedná sa o subklinickú senzibilizáciu. Vyšetrenie sérovej tryptázy sa doporučuje bezprostredne po systémovej  reakcii za účelom odlíšenia alergickej etiológie od iných príčin. Stanovenie bazálnej hodnoty sérovej tryptázy má významn z hľadiska posúdenia rizika anafylaktickej reakcie v budúcnosti.

 

Prevencia a liečba

    Preventívne opatrenia, ktorých cieľom je zníženie kontaktu s hmyzom (vyhýbať sa pobytu v blízkosti úľov, popadaného ovocia, nechodiť v prírode na boso, do prírody nosiť oblečenie neutrálnej farby, nepoužívať parfémy, chrániť sa repelentom ai.) nemusia byť postačujúce a to hlavne u osôb so zvýšenou expozíciou z profesionálneho hľadiska (poľnohsopodári, včelári, zoológovia, záhradníci ap). Pacient s potvrdenou alergiou na blanokrídly hmyz by mal byť vybavený pohotovostným balíčkom, ktorý zahŕňa adrenalínový autoinjektor, perorálne antihistaminikum, kortikoid, v prípade astmatikov aj inhalačný bronchodilatans (uvoľňovač). Z hľadiska dlhodobého manažmentu je u pacientov s potvrdenou alergiou a prekonanou systémovou reakciou indikovaná alergénová imunoterapia extraktom osieho alebo včelieho jedu, prípadne aj oboma druhmi. V individuálnych prípadoch možno liečbu zvážiť aj pri veľkých lokálnych reakciách.  Liečba sa podáva subkutánne (podkožne) v pravidelných intervaloch a trvá tri až päť rokov. V niektorých prípadoch aj dlhšie. K dispozícii je niekoľko schém, ktoré vyberáme s ohľadom na preferencie pacienta.

Záver

    Alergia na bodnutie hmyzom výrazne zhoršuje kvalitu života z dôvodu obavy z bodnutia a následnej alergickej reakcie. Priebeh alergickej reakcie môže byť závažný dokonca až fatálny (smrteľný). Vybavenie adrenalínovým autoinjektorom a jeho podanie v prvej línii pri alergickej reakcii je nevyhnutné z hľadiska krátkodobého manažmentu. Z dlhodobého hľadiska alergiu nelieči a nezabráni ďalšej reakcii v budúcnosti.  Špecifická alergénová imunoterapia predstavuje jedinú liečebnú metódu, ktorá rieši príčinu alergie.  Indikovať ju môže len klinický imunológ a alergológ.